Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Slovenská armáda a Poľská kampaň

25. 11. 2007

Slovenská armáda a Poľská kampaň – september až október 1939

 

V marci 1939 sa slovenská armáda musela v tzv. Malej vojne brániť pred prenikaním Maďarov na Východné Slovensko. Skôr než sa stihla spamätať z tohto konfliktu, už bola zavlečená do nového konfliktu, do nemeckého útoku na Poľsko. Tohto útoku sa účastnil Slovenský štát ako jediný nemecký spojenec. Politickou zámienkou bolo jednak obsadenie časti Oravy a Spiša Poľskom v období Mníchovskej krízy a ďalších území, ktoré Slovensko stratilo už v roku 1918, a taktiež aj fakt, že časť poľských politikov podporovala maďarské snahy o anexiu celého Slovenska. Po tajných rokovaniach 20. a 21. júla 1939 slovenská vláda poskytla nemeckému Wehrmachtu svoju komunikačnú sieť vrátane niektorých letísk.

Predseda slovenskej vlády dr. Jozef Tiso vydal 6. augusta 1939 rozkaz Ministerstvu národnej obrany vykonať opatrenia v súvislosti s plánovaným útokom. 23. augusta 1939 bol veliteľom poľsko-slovenskej pohraničnej oblasti menovaný generál Augustín Malár, 24. augusta 1939 boli všetky jednotky uvedené do stavu vojenskej pohotovosti a začali presun na sever. Na maďarských hraniciach preto prevzali hliadkovú službu Hlinkove gardy, čím sa pre útok na Poľsko uvolnili ďalšie armádne jednotky. 26. augusta boli mobilizované  tri ročníky zálohy, 30. augusta ďalších peť. Celkom bolo zmobilizovaných 51 306 mužov. Vrchné veliteľstvo slovenskej Poľnej armády bolo zriadené v Spišskej Novej Vsi, 30 augusta sa jednotky presunuli k poľským hraniciam. Slovenský sektor bol časťou úseku nemeckej armádnej skupiny „Juh“, presnejšie jej 14. armády pod velením generálplukovníka von Lista. Patrilo do nej ďalších päť peších, tri horské, dve tankové a jedna ľahká divízia.

Slovenská Poľná armáda mala kryť východné krídlo 14. armády, zabrániť preniknutiu Poliakov na Slovensko a tým do tyla útočníkov. Vrchné veliteľstvo Poľnej armády bolo umiestnené v Spišskej Novej Vsi. Slovenská Poľná armáda, združená do armádnej skupiny „Bernolák“, sa skladalo z:

1. divízie „Jánošík“, ktorej veliteľom bol plk. Antonín Pulanich, v sektore Spišská Nová Ves - Prešov,
2. divízie „Škultéty“, ktorej veliteľom bol gen. Alexander Čunderlík, oblasť Brezno nad Hronom – Poprad,
3. divízie „Rázus“, ktorej veliteľom bol gen. Augustín Malár, oblasť východne od Vysokých Tatier priamo pri hraniciach. Veliteľom tejto armádnej skupiny bol minister národnej obrany generál Čatloš, ktorý sa od 1. septembra vzdal svojej ministerskej funkcie, aby ako člen vlády nemusel prijímať nemecké rozkazy bez súhlasu Tisa.
 
Poliaci o týchto prípravách vedeli, proti hraniciam so Slovenskom rozložili armádnu skupinu „Karpaty“, v ktorej boli časti poľského 5. a 10. zboru a ktorá sa skladala prevážne z peších oddielov, mala len málopočetné delostrelectvo a žiadne tanky.

1. septembra 1939 v 5:00 začal útok. Ihneď a bez odporu boli obsadené pôvodne slovenské obce Javorina a Podspády. 1. divízia obsadila Zakopané a postúpila asi 30 km na Nowy Targ, 9. septembra sa vrátila na Slovensko. 3. divízia sa pripojila k nemeckému XVIII. horskému zboru a s ním zaútočila v smere na Krosno a Sanok, kde postúpili asi do hĺbky 60-90 km. Počas tohto postupu sa uskutočnilo len niekoľko menších bojov s Poliakmi. 2. septembra dosiahlo čelo útočiacich jednotiek línie Bielohorská dolina – Javorina – Turgov – Niedzice. Štyri obrnené automobily s jazdeckou eskadrónou prenikli 3. septembra až na hlavné námestie v Tyliczi, ale narazili na silný odpor a museli ustúpiť, pretože jazda ich nebola schopná podporovať.

5. septembra sa veliteľstvo rozhodlo vytvoriť pohyblivú motorizovanú jednotku „Kalinčiak“, ktorej mal veliť podplukovník Ján Imro. Tvorilo ju jazdecká eskadróna, rota cyklistov a motorizovaná jednotka s rotou 13 tankov LT-35, rota šiestich obrnených vozidiel OA vz. 30 a rota šiestich protitankových kanónov vz. 37.  7. septembra sa presunula do Brezova, kde sa spojila s kombinovanou rotou útočnej vozby 2. divízie, takže spolu teraz mala 19 tankov. Spolu s 2. divíziou se presunula z oblasti Poprad – Brezov do oblasti Stropkov – Svídník, 8. septembra prekročili hranicu, do bojov už ale nezasiahli. Slovenská pechota dosiahla línie Kamenica – Bludca – Zalesie – Krynica – Zdroj – Tylicz – Javorki – Biala Woda, poľský odpor byl slabý, nebolo vôbec nutné použiť obrnené jednotky. Ešte 16. septembra bola 2. divízia poverená vyčistením a zaistením územia medzi mestami  Sanok a Dukla, divíziu preto posilnilo ďalších šesť OA vz. 30, tieto automobily se 21. septembra vrátili ku svojej pôvodnej jednotke. Celá motorizovaná jednotka sa vrátila 1. októbra, keď celá kampaň skončila, na Slovensko.

Čo sa týka pechoty, straty na slovenskej strane boli 18 mŕtvych, 46 zranených, 11 nezvestných. Po stiahnutí z Poľska boli slovenské jednotky demobilizované. Jednotky sa zúčastnili veľkej prehliadky v Zakopanom. Slovenskí a nemeckí vojaci boli v Poprade, Spišskej Novej Vsi a ďalších mestách dekorovaní slovenskými rádmi, ktoré pre túto príležitosti slovenská armáda 11. septembra zaviedla, Slovenským vojenským krížom a pamätnou medailou „Orava - Javorina“. Hitler za túto výpomoc pri dobývaní Poľska poslal Tisovi ďakovný telegram a udelil trom Slovákom Železné kríže, z toho jeden Čatlošovi a dva dôstojníkom. 

Nemci operovali aj z niektorých slovenských letísk, napríklad z Malaciek, ktoeá ale patrili do tzv. Schutzzone, teda oblasti okolo hraníc s protektorátom, ktorý okupoval Wehrmacht, a z Spišskej Novej Vsi a Piešťan. Boje sa s tromi letkami zčastnilo aj slovenské letectvo, táto skupina dostala krycí názov „Ľalia“. Letovi Š-328 slovenskej 16. pozorovacej letky prevádzali prieskumné lety nad frontom, kde bombardovali komunikácie v poľskom týle, rozhadzovali letáky a zabezpečovali kuriérnu službu. Aj keď slovenské stíhacie letectvo malo taktiež zaisťovať ochranu týlu pred poľskými lietadlami, hneď v prvých dňoch kampane boli prelety poľských pozorovacích lietadiel nad slovenským územím bežné.

Až 6. septembra se podarilo úspešne zasiahnuť a jeden pozorovací Lublin bol zostrelený rotníkom Hanovcom. 39. a 45. stíhacia letka začiatkom ďalšieho týždňa kampane dostali za úlohu eskortovať pri náletoch nemecké Ju-87 Stuky, pri tom bola jedna Avia B-534 zostrelená protilietadlovou obranou. Pilot prežil a dokonca sa mu podarilo vyhnúť zajatiu. O ďalšie lietadlo, z celkom dvoch zničených, prišli už skôr pri núdzovom pristávaní. 17. septembra sprevádzali slovenské lietadlá nemecký nálet na letisko pri Tarnopole, ktorého protilietadlovú obranu viedla československá légia generála Leva Prchala. V ten deň však do vojny vstúpil aj Sovietsky zväz a nálet bol predčasne ukončený, aby sa nemecké lietadlá nedostali do styku s Rusmi. Ku stretu Slovenských lietadiel a československých vojakov v Poľsku tak nedošlo.

Účasťou na poľskej kampani si Slovensko okrem toho, že získalo späť Javorinu, vyslúžilo taktiež povesť lojálneho spojenca u svojho nemeckého partnera.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

asd

(Danko, 15. 5. 2009 21:17)

Podľa mna je tento text dobrý