Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Nálet na železničnú stanicu

23. 1. 2008

Nálet na železničnú stanicu, Prešov 20. 9. 1944

 

20. septembra bolo leteckým prieskumom zistené značné sústredenie vlakových súprav s mužstvom a technikou na železničnej stanici Prešov, cez ktorú boli prepravované nemecké posily na východnú frontu. Podľa zistení prieskumu bola stanica bránená šiestimi batériami protilietadlového delostrelectva. Mesto a železničná stanica boli bránené taktiež hliadkami stíhačov nepriateľa.

 

V ten deň o 14.30 h veliteľ 1. gardovej bombardovacej divízie (2. gardový bombardovací zbor, 2. letecká armáda) F. I. Dobyš na letisku Zalesie (oblasť Rzezsova) pridelil veliteľovi letky 81. gardového bombardovacieho pluku gardovému kpt. P. J. Gusenkovi v prítomnosti veliteľa pluku V. J. Gavrilova a bojových posádok, bojovú úlohu pre eskadru. Stíhaciu ochranu malo zabezpečovať 8 stíhačiek Jak-7. Cieľom útoku bola železničná stanica Prešov a zničenie na nej zhromaždené vlakové súpravy s vojskami a technikou nepriateľa. To, že velenie divízie a aj pluku pripisovalo úderu význam je možné vidieť aj z toho, že namiesto šturmana gardového kpt. S. G. Jašina bol eskadrile pridelený šturman pluku major G. I. Gabunij.

Veliteľ pluku navrhol vykonať nálet strmhlavým letom pod uhlom 60°, výškou začatia náletu 2500 m a výškou vybrania strmhlavého letu 1600 m. Pri príprave k bojovému letu sa okrem výberu útočného manévru v oblasti cieľa pozornosť venovala aj potlačeniu protilietadlovej obrany, spôsobu vzdušného krytia pred nepriateľským stíhačmi ako aj odpútaniu sa a návratu na základňu po vykonaní náletu.

O 15.00 h eskadrila vykonala vzlet a v bojovej formácii, ktorú sovieti nazývali „klin rojov“ zamierili pod ochranou stíhačov k cieľu. Po 34 min. začali posádky bojový manéver. Pri prechode k samotnému náletu posádky zreteľne videli stanicu a vlakové súpravy na nej. Vo výške 2500 m bolo pokojne, objavenie sa bombardérov - ako sa ukázalo - protivníka zaskočilo. Prvé vystreli protilietadlovej obrany sa objavili až potom, čo vedúci stroj odhodil svoj náklad.

Prvý začal strmhlavý nálet z výšky 2500 m veliteľ eskadrili, za ním v rozostupe 400 m prechádzali do strmhlavého letu nasledujúce stroje. Pritom si každá posádka už vyberala cieľ pre svoju bombu. Piloti zhadzovali po jednej bombe FAB-250 a prudko naberali výšku na nasledujúci nálet.

So začiatkom pikovania vedúceho stroja prešla v strmhlavý let aj dvojica Jak-7 s úlohou ochrany bombardérov počas vyberania strmhlavého letu. Ostatné dvojice stíhačov mali za úlohu poskytnúť vzdušné krytie z vrchu v prípade, že by sa objavili stíhačky protivníka.

Nad stanicou, ktorá sa začala prikrývať kúdoľmi dymu z požiarov, ktoré sovietske bombardéry založili, sa vytvoril kruh deviatich Pe-2. V tej chvíli sa však už spamätala aj protilietadlová obrana a k strojom chrlila uragán ocele. Pri prvom nálete posádky zhadzovali bomby na zoskupenie vlakových súprav, pri nasledujúcich si už každá vyberala samostatný cieľ, ako boli koľajnice, sklady, batérie protilietadlového delostrelectva. Súčasne s bombardovaním posádky zapojili do akcie jednak v čase pikovania, tak aj vyberania náletu, svoje palubné guľomety. V tomto sa najviac činili strelci/radisti.

Po poslednom štvrtom nálete bola celá stanica zahalená dymom z požiarov. To sťažovalo posádkam výber cieľov, a tak bomby zhadzovali do stredu stanice.

Po ukončení posledného náletu stroje zaujali svoje miesta vo formácii a spolu so stíhačmi nabrali kurz na letisko. Posádkam sa uľavilo, počasie bolo vznikajúce, viditeľnosť výborná a bojová úloha splnená. Eskadrila sa vo svojej bojovej formácii približovala k línii frontu. Tu ale boli lietadlá eskadrili vystavené silnej protilietadlovej paľbe, ktorej sa podarilo zasiahnuť Pe-2 veliteľa. Gusenkov stroj sa naklonil na ľavé krídlo a v plameňoch sa rútil k zemi. Zrazu posádky ostatných strojov začuli hlas veliteľa a strelca/radistu: „Ideme na taran, zbohom.“ Podľa hlásení posádok sa stroj zrútil v oblasti obsadenom nepriateľom na sústredenie jeho bojovej techniky.

Velenie eskadrili v tejto chvíli prebral zástupca veliteľa eskadrili gardový npor. N. I. Gapejonok. Pred formáciu Pe-2 sa otvorila hustá clona nepriateľskej protilietadlovej paľby, preto zostava zamierila na juh s tým, že sa pokúsi preletieť líniu frontu inde. Avšak protilietadlovci protivníka stále znova a znova zahnali eskadrilu od jej zamýšľaného smeru. Až o asi 15-20 km južnejšie s im podarilo preletieť líniu frontu a pristáť na letisku.

Bojový let, ktorý podľa hlásení posádok priniesol súperovi veľké straty sa aj pre sovietskych letcov skončil tragicky – stratou veliteľa eskadrili strmhlavých bombardérov Hrdinu ZSSR gardového kpt. P. J. Gusenka, st. šturmana pluku gardového mjr. G. I. Gabunija, jedného z najlepších šturmanov divízie a strelca/radistu gardového staršinu A. S. Rybčinskeho.

Tento let priniesol pluku tvrdé ponaučenie. Ukázalo sa, že aj napriek bojovej skúsenosti a úspešnému splneniu bojovej úlohy, veliteľ spravil chybu, keď zvolil na návrat prelet frontu v tom istom bode. Stalo sa to, čo sa posádkam po splnení úlohy stávalo často - poľavili na pozornosti. Toto sebauspokojenie zvýšil aj fakt, že pri lete k cieľu neboli obťažovaní protilietadlovou paľbou a nálet prebehol bez vlastných strát, čo ukolísalo pozornosť veliteľa k tomu, že pri spiatočnom lete prelietali front v pomerne malej výške, stálou rýchlosťou, čím protilietadlovom súpera uľahčili ich úlohu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ztu

(tzutu, 19. 10. 2010 17:00)

ztuzu